Reportáž zo stvorenia človeka

Autor: Ľudo Vician | 19.9.2005 o 11:29 | Karma článku: 5,92 | Prečítané:  2312x

Významné svetové náboženstvá tvrdia síce rôznym spôsobom, ale v princípe rovnako – človek bol stvorený Bohom, či bohmi. Ak sa na Bibliu dívame ako na fascinujúcu kroniku najstaršej histórie ľudstva, ktorá odráža skutočné udalosti a činy a teda ako na dokument, nie ako posvätné zaklínadlá, o ktorých sa nemá kriticky uvažovať, dá sa mnoho dozvedieť. Najmä Starý zákon je zbierkou dokumentov o veľmi starej histórii ľudstva, ktorá bola pôvodne odovzdávaná z generácie na generáciu ústnym podaním. Keď bola spracovaná do písomnej podoby, z ktorej vychádzali kresťanskí prekladatelia, redaktori a prepisovači, mali mnohé jej súčasti už viac ako 2 tisíc rokov. Biblia tvrdí, že človek bol stvorený podľa podoby Boha, na jeho obraz. Nepíše však, prečo bol stvorený.

O tom, prečo bol človek stvorený, hovoria staršie texty, ktoré boli asi inšpiráciou pre texty Biblie. Sú to texty zo starého Sumeru a Babylonu. Už viac ako 100 rokov sa prekladajú sumerské texty z vykopaných hlinených tabuliek z Mezopotámie. Občas ich niektorí odvážlivci začnú nielen čítať a bezradne krčiť plecami nad tým, čo sa tam píše, ale skúsia ich aj interpretovať. Tieto texty pri racionálnom pohľade na ne až prekvapujúco zhodne s Bibliou hovoria o najstaršej histórii ľudstva. Ja by som sa chcel sústrediť len na jeden aspekt histórie, stvorenie človeka. Všetky interpretácie sú podľa knihy Z. Sitchina „Návrat ke Genesis“ a jeho ostatných knižiek. Autor je znalec sumerskej literatúry a znalec Biblie. Podrobnosti sú v uvedenej knižke, ktorá interpretuje vyše 4 tisíc rokov starý sumerský text s názvom Atrachasís, ja základné fakty uvediem len heslovite. Kto stvoril človeka ? Boli to „bohovia“, ktorých Sumeri nazývali Annunakovia („Tí, čo prichádzajú z neba na zem“), humanoidné bytosti využívajúce Zem ako zdroj surovín asi od roku 450 000 pred Kristom. Prečo stvorili človeka ? Bolo potrebné vytvoriť jednoduchého sluhu na vykonávanie najťažšej manuálnej práce a obsluhu „bohov“. Neskôr, keďže sa utešene množili, osídlili celú Zem. Z čoho stvorili človeka ? Keďže na Zemi existoval primitívny druh ľudoopa,(asi Homo habilis, či ako sa najnovšie tie naše "gorily" volajú), ktorý však nebol schopný plniť požadované úlohy, bolo rozhodnuté skrížiť tohto najvyspelejšieho pozemšťana s „božskou podstatou“ a tak vznikla nová bytosť. Kde bol stvorený človek ? Miesto sa volalo Edin a v dnešnej terminológii by sme ho mohli nazvať "Biolaboratórium na genetické manipulácie", nachádzalo sa v delte riek v dnešnom Perzskom zálive. Z tohto sumerského slova zrejme pochádza biblický termín Eden – raj, kde sa udialo stvorenie človeka podľa Biblie. Kto stvoril človeka ? Priamym vykonávateľom rozhodnutia zhromaždenia bohov bola žena, volala sa Ninti ( „Pani života „). Stvorenie sa uskutočnilo( zrejme po mnohých rokoch pokusov a omylov – viď staré texty o obroch a netvoroch so zvieracími i ľudskými črtami zároveň ) oplodnením vajíčka „opoženy“ semenom mladého Annunaka "in vitro", v skúmavke, a vložením embrya do maternice „bohyne – rodičky“ s menom Ninki („Pani Zeme“). Po mnohoročných pokusoch bolo konečne dieťa privedené na svet cisárskym rezom. Vzhľadom k tomu, že dieťa bolo zdravé, Ninti ho radostne zdvihla nad hlavu a vykríkla : „Stvorila som! Moje ruky to učinili.“ Existuje nielen podrobný opis, ale v uvedenej knihe aj obrázok tohto stvorenia na hlinenom pečatnom valčeku. Prvý človek dostal meno Adam, ako tvrdí aj Biblia, jeho meno je veľmi prozaické, znamená Pozemšťan. Ako človek osídlil Zem ? Prvý kríženec, Adam bol samozrejme neplodný. Išlo o medzidruhové kríženie. Po mnohých ďalších pokusoch sa podarilo vytvoriť spätným krížením sexuálne sa rozmnožujúceho človeka. A vtedy mohol človek opustiť brány laboratória Edin a osídliť Zem. To je udalosť, o ktorej Biblia hovorí ako o "vyhnaní z Raja". Kedy došlo k stvoreniu človeka ? Podľa uvedeného sumerského textu k týmto udalostiam došlo v období okolo roku 230 000 pred Kristom. Skúmaním mitochondriálnej DNA sa zistilo, že človek vznikol na jednom mieste a odtiaľ sa rozšíril do celého sveta. Podľa súčasných znalostí genetikov sa to stalo v čase asi pred 250 000 rokmi, čo sa dobre zhoduje s údajmi starých Sumerov. Ostáva položiť si otázku – možno dôverovať takejto interpretácii starých, podľa pánov historikov, „mýtov“ a „legiend“ ? Ja si pri pokuse o odpoveď na túto otázku spomeniem na Heinricha Schliemanna. Ten ako prvý odmietol pozerať sa na Homérov text Ílias o trójskej vojne ako na literárnu fikciu. Prvý pochopil, že voľakedy dávno neexistovala literatúra v dnešnom ponímaní, na čítanie. Schopnosť písať bola daná len veľmi úzkej vrstve zasvätencov a tí zapisovali skutočnosť, nie fantázie na pobavenie publika. To publikum vtedy totiž ešte neexistovalo. A Heinrich Schliemann vykopal Tróju. Žeby sa našiel v budúcnosti nejaký „Schliemann“ a vykopal Rajskú záhradu ?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?