reklama

Poďme spomínať

Všimli ste si, že v takmer každom týždni nášho roka sa nachádza nejaký deň zasvätený boju proti niečomu ? Napríklad proti drogám, fajčeniu, alkoholu, AIDS. Alebo deň spomínania na nejakú udalosť – vznik štátu, narodenie dejateľov, spisovateľov, iných celebrít. Máme tiež medzinárodný deň žien, deň matiek, deň otcov. Vraj aj deň vtákov, určite deň narcisov, dni úcty k starším, no a podobne by sa dalo pokračovať. Teda pamätných dní požehnane. A predstavte si, že ja navrhujem, aby sme zaviedli ďalší pamätný deň, deň, ktorý môže oslavovať takmer každý z nás. A možno každý, budem neskromný. A nebude to od nás vyžadovať žiadnu investíciu, ani tú povestnú fľašku kamarátovi netreba priniesť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Nebolo by to pekné, keby si každý z nás 12. júla každého roka spomenul na svoju prvú lásku ? Len tak potichu, pre seba, aby sme nečelili žiarlivostným scénam našich súčasných partnerov – výnimky, keď prvá láska je zároveň aj poslednou, radšej nebudem brať do úvahy. Prešiel som od nápadu k činu – spomenul som si na dievčinu Evu od Nových Zámkov, ktorú ja pre seba považujem za prvú lásku. Mala neskutočne dlhé hnedé vlasy, zelené oči skryté v okuliaroch a rovnako neskutočne dlhé nohy. Obaja sme boli študenti, prváci – vidiečania v Bratislave. Bol to veľmi kuriózny vzťah, lebo sa vyvíjal zle načasovaný, podobne ako v tom vtipe o teórii relativity : „V dvoch susediacich domoch žili Janko a Marienka a boli si sympatickí. Ich dvory oddeľoval drevený plot, ale oni si našli v ňom dierku a pozerali sa na seba. Lenže sa nevideli. Prečo ? No lebo Janko sa díval v pondelok a Marienka v utorok.“ Takto nejako sa odvíjal aj môj vzťah s Evkou. A skončil sa zákonitým spôsobom ešte skôr ako poriadne začal. Ale aj tak si na ňu spomínam rád, hoci mi priniesla viac sklamania, ako šťastia. Mal som na tom aj ja svoj veľký podiel. Aj tak však zostala jedinečná, lebo bola moja prvá. Tak čo na to poviete, má to ešte dnes nejaké čaro, tá prvá ? Pre mňa áno. Spomínam a pozdravujem ťa, Evka. Aj keď netuším, kde si. A posielam ti verše, ktoré som o tebe napísal až po tom, čo sme sa prestali stretávať : Príď, margarétka biela, nebadane, prikvitni ticho lupeňmi. Metále mojich pohľadov si na ne zlatou niťou pripevni. Nebojsa, neotrhám tvoje biele lístky, nezahundre osud : „má ...“, či „nemá ...“ Mojich očí zlá hmla s farbou whisky Zostane navždy mĺkva, nemá. A možno predsa tie lístky padnú na hebké lôžko tu v tráve, no to iba preto, že moje oči si sadnú na kus reči s tvojou krásou práve.

Ľudo Vician

Ľudo Vician

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som ekonóm, podnikám v oblasti finančného poradenstva. Zoznam autorových rubrík:  História ľudstva a iné maličkoNeobvyklé príbehySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu