reklama

Najsilnejší muž USA

Veľmi dobre viem, že tento prívlastok sa dáva prezidentovi Spojených štátov amerických, ale napriek tomu nemienim písať o G. Bushovi. Pre človeka prichádzajú-ceho do Ameriky pracovať nie je najsilnejším mužom prezident, ale niekto celkom iný. Chcem sa podeliť o zážitok, ktorý na vlastnej koži skúsila moja dcéra, ktorá zhruba päť rokov pracovala v USA na výletnej lodi, ktorá robila okružné jazdy po Karibiku a navštívila tak atraktívne destinácie, ako sú napr. Bahamy, Kajmanské ostrovy, Cozumel v Mexiku, Belize a samozrejme svoje „homeporty“ New Orleans, Miami, Tampa. Jej pracovný kontrakt trval spravidla päť mesiacov a potom nasledovala šesťtýždňová dovolenka. A pri návrate z jednej z takýchto dovoleniek sa jej stala nepríjemná príhoda, ktorej hlavným hrdinom bol najsilnejší muž USA.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Koniec dovolenky mal pre moju dcérku vo všetkých prípadoch jej návratu do USA rovnaký priebeh. Začínal sa jazdou naším autom na letisko Schwechat, letom do Frankfurtu alebo iného mesta Európy a potom prelet Atlantiku do Miami. Pre mňa to vždy znamenalo - po zaparkovaní a odložení batožiny na prepravu, ju odprevadiť k príslušnému miestu na pasovú kontrolu, rozlúčka a potom sledovať na tabuli, kedy sa pri jej čísle letu objaví „boarding“. Vtedy som si už bol istý, že odlieta a tak som vyplatil parkovné a nastúpil cestu domov. Tak to bolo aj v prípade letu, ktorý bol s medzipristátím v Miláne. Bol to let spoločnosti Alitalia a všetko prebehlo tak, ako obyčajne. Nastúpil som cestu späť na Bratislavu a už som sa tešil na návrat na Slovensko, lebo mi "svietil" benzín a vo vrecku som mal tak dve eurá, ako výdavok z parkovného. Lenže ... Keď som vchádzal do Hainburgu, dostal som správu, že sa mám vrátiť na letisko pre dcéru, lebo neodletela. Pri pohľade na svietiacu kontrolku s obrázkom stojana na čerpacej stanici mi bolo jasné, že musím pokračovať v jazde do Petržalky. Na najbližšej „ pumpe“ som natankoval a vrátil sa na letisko. Tam som sa dozvedel, že renomovaná spoločnosť Alitalia vstúpila do štrajku a ráčila to svojím klientom oznámiť až vtedy, keď sa už chystali nastúpiť do lietadla. Na iný let sa nedala letenka prebookovať, lebo štrajk trval celý deň a iná spoločnosť, ktorá by letela do Miami chcela vyplatiť letenku, pričom Alitalia vrátiť peniaze nechcela. To by znamenalo, že by cesta stála dvojnásobok pôvodnej sumy, teda cca 30 tisíc Sk. To bolo neprijateľné, a tak sme to riešili preložením odletu do USA o dva dni neskôr. Cesta na letisko a odlet o dva dni neskôr prebehli hladko, horšie to však bolo pri prílete na letisku v Miami. Na scénu vstúpil najsilnejší muž USA, imigračný úradník. Odmietol akceptovať posun nástupu kontraktu, ktorý mala dcéra dohodnutý, odmietol argument o štrajku leteckej spoločnosti ( máte potvrdenie o tom, že štrajk sa uskutočnil ? ), jednoducho považoval vízum za neplatné kvôli neskoršiemu príchodu. Overenie si posunu nástupu do práce nebolo možné, v ktorej firme o desiatej večer nejaký manažér ešte pracuje ? Logiku ten pán nepoužíval, mal moc rozhodnúť o osude mladej dievčiny. A tá moc mu robila dobre. Lenže ako z toho von ? A tak keď došli logické argumenty, nastal čas pre iné zbrane. Myšlienku, že by prišla o prácu a musela sa vrátiť domov si nechcela pripustiť. Ešte šťastie, že dcéra hovorí anglicky ako rodená Američanka, je štíhla modrooká blondína a tak začala striedavo prosiť a sľubovať, usmievať sa na pána Všemocného a občas aj kričať. Nakoniec sa jej ho po dvoch hodinách podarilo presvedčiť, že nie je žiadny ilegálny imigrant a on ju pustil na hotel. Na druhý deň sa začala jej práca, ale spomienka na takmer hororový večer jej ešte dlho mátala v hlave.

Ľudo Vician

Ľudo Vician

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som ekonóm, podnikám v oblasti finančného poradenstva. Zoznam autorových rubrík:  História ľudstva a iné maličkoNeobvyklé príbehySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu